Prinášame vám interview s najnovšou posilou medzinárodných rozhodcov zo Slovenska, Martinom Pagáčom, ktorý nám prezradil, ako sa ku športu dostal a prečo sa dal na cestu medzinárodného rozhodcu. Prajeme príjemné čítanie.
Ahoj Martin. Si súčasťou boccie ako rozhodca už 16 rokov. Ale kto je Martin Pagáč v súkromí? Predstavíš sa prosím našim čitateľom jednou vetou?
V prvom rade ďakujem za možnosť podeliť sa o moje skúsenosti z mojej boccia cesty. Ak by som mal spomenúť čomu sa rád venujem mimo rozhodovania, rozhodne by som vypichol, že som členom rečníckeho klubu Toastmasters a inak, tí ktorí to o mne nevedia, som tiež veľkým fanúšikom a nadšencom výberovej kávy.
Ako si sa dostal k boccii a prečo Ťa boccia oslovila?
O boccii som sa prvýkrát dozvedel, keď som prišiel v Bratislave na Mokrohájsku na stredoškolský internát. Chalani, čo so mnou bývali na rovnakom poschodí ako ja, išli poobede po škole na tréning a ja som chcel vedieť, čo vlastne idú trénovať. Čiže prvotným impulzom bola zvedavosť. Spoznal som aj Martina Gabka (reprezentačného trénera), ešte ako vychovávateľa. Nakoľko nemám postihnutie rúk (vďaka Bohu), tento šport nie je pre mňa určený, no samozrejme v rámci zábavy a skúšania som si ju párkrát zahral. No priznávam, nejde mi to veľmi dobre.
Vieme však, že Ti ide veľmi dobre rozhodovanie. Kedy si sa rozhodol, že chceš byť rozhodca a mal si skúsenosti s rozhodovaním aj predtým?
Bocciu som poznal len naozaj z tréningov mojich kamarátov, prípadne sme ju hrali na strednej škole na hodinách telesnej výchovy. Keďže som na tých tréningoch v rámci voľného času bol dosť často a pomáhal som napr. zbierať loptičky, po čase som dostal ponuku, či nechcem byť rozhodca a zúčastniť sa rozhodcovského kurzu. Písal sa február 2008 a ja som bol prvák na vysokej škole.
Pôsobil si na bocci aj v inej pozícii ako rozhodca?
Ak si spomínam správne, tak som párkrát obsluhoval časomieru a moje prvé zápasy som bol na kurte ako čiarový rozhodca, až neskôr som samostatne rozhodoval zápasy, prípadne bol hlavným rozhodcom podujatia.
Od minulého roka si súčasťou komunity medzinárodných rozhodcov World Boccia. Ako vznikla myšlienka účasti na medzinárodnom kurze?
Táto myšlienka vo mne driemala už mnoho rokov. Pred mnohými rokmi, možno okolo roku 2010-2012, nepamätám si presne, som dostal ponuku urobiť si medzinárodnú rozhodcovskú licenciu na jednom medzinárodnom podujatí. No zlyhalo to vo viacerých oblastiach. Necítil som sa tak silný v angličtine, rovnako to bolo v danom čase pre mňa finančne nemožné, ale aj z hľadiska cesty a samostatnosti som si to ja ani moja najbližšia rodina nevedeli predstaviť. Ale tá myšlienka a možno premrhaná príležitosť vo mne stále driemala. Ale vždy to bolo príliš ďaleko alebo príliš drahé alebo príliš….vždy sa skrátka našiel dôvod prečo som to odmietol. Až minulý rok prišla možnosť získať medzinárodnú rozhodcovskú licenciu a bolo to relatívne blízko a aj finančne to bolo absolútne prijateľné.
Ako hodnotíš spätne rozhodnutie zúčastniť sa kurzu v Poznani? Ako náročné bolo zložiť skúšky na medzinárodného rozhodcu?
Ako jedno zo skvelých životných boccia rozhodnutí. Prvýkrát som zažil atmosféru medzinárodného podujatia a úprimne, ja by som ju doprial zažiť každému rozhodcovi, ktorý robí bocciu lebo je skvelá a myslí to ako rozhodca vážne. Spoznal som nových ľudí z viacerých krajín, všetci sme sa navzájom podporovali a pomáhali si počas celého kurzu. Stala sa z nás taká Poznaň Boccia Referee rodina. Veľmi si tiež cením, že počas celého kurzu bol Samuel Andrejčík a Martina Kinčešová na telefóne a pomáhali mi z každou mojou otázkou, nezrovnalosťou. Fakt sú veľmi trpezliví. Ak sa pýtaš na náročnosť, tak asi 12 z 10. Nechcem nikoho odradiť, ale každý kto chce byť medzinárodný rozhodca, nestačí aby poznal len pravidlá. Potrebuje mať dobrú znalosť anglického jazyka, aspoň B2, znalosť pravidiel určite na vysokej úrovni a najmä mal by poznať International Referee Procedures Manual. Je to manuál, ktorý hovorí o tom, čo a ako má urobiť rozhodca pred zápasom, v callrome, počas zápasu, po zápase. Je to doslova manuál správania sa a konania rozhodcu. Prekvapilo ma, že som do okamihu, ako som sa začal pripravovať na kurz o ňom vôbec nevedel. Myslím si, že mnoho rozhodcov ani na Slovensku nevie o tom, že nejaký takýto manuál existuje.
Vznikli v Poznani aj nejaké vtipné príhody, o ktoré sa môžeš podeliť?
Neviem, či vtipné. Turnaj však v krátkosti opíšem. Najprv sme si prechádzali a vysvetľovali pravidlá, International Referee Procedures Manual, ukazovali situácie. Veľa času sme venovali situáciám, meraniu a mnohým situáciám, ktoré môžu nastať. Potom sme dostali krátky čas na prípravu a dostali sme test, kde bola vysoká hranica na prejdenie. Bál som sa asi viac ako pred štátnicami. Vnímal som očakávania od seba, od rozhodcov, od ŠTK, všeobecne od boccie a ľudí v nej. Po úspešnom teste nás čakali dva hodnotené zápasy. Rozhodovali sme zápasy, a bol hodnotený každý náš krok. Nie je to vtipné, ale bol som tak v strese, že som nevedel odohrať penaltu. Preto každému, kto sa vydá na cestu medzinárodného rozhodcu, odporúčam, kľud a dýchať. Keep calm and referee boccia.
Pred pár dňami si sa vrátil z medzinárodného Challengeru v Záhrebe, kde naša reprezentácia získala 5 cenných kovov. Ako však hodnotíš turnaj Ty z Tvojej strany?
Turnaj bol skvelý. Ubytovanie, strava, servis od organizátorov, porady rozhodcov, tímovosť, atmosféra prijatia, vzájomná podpora medzi rozhodcami, spätná väzba. Priznám sa, že tam bolo niekoľko momentov, kedy som bol rozcítený. Keď sme ako rozhodcovia pri medzinárodných podujatiach robili “bránu” pre prichádzajúcich medailistov alebo keď som rozhodoval zápasy hráčom, ktorých považujem za boccia legendy. Bolo skvelé sledovať súťažiť proti sebe tých najlepších. Ale zároveň sú priatelia, kolegovia, a tá atmosféra bola síce súťažná, ale priateľská. Vnímam to ako krásny svet vo svete.
Aké ďalšie medzinárodné boccia cesty Ťa čakajú tento rok?
Každý rok sa ako medzinárodný rozhodca môžem prihlásiť na viacero turnajov. Tento rok som si zvolil tri. Spomínaný a už absolvovaný Záhreb, fínske Lahti, kam ma však nenominovali a na prelome júna a júla som nominovaný na medzinárodný turnaj v poľskej Poznani. Bude skvelé vrátiť sa na miesto, kde sa moja cesta medzinárodného rozhodcu začala.
Pripravuješ sa nejako špeciálne pred turnajom?
Hoci som začínajúci medzinárodný rozhodca, neznamená to, že teraz som najmúdrejší a už všetko viem. To by bolo veľmi krátkozraké. Vždy si kontrolujem, či neprišlo k nejakej verzií pravidiel – aj pre Záhrebom došlo k nejakým drobným zmenám, alebo či sa nemenil už spomenutý International Referee Procedures Manual. Myslím si, že príprava je dôležitá bez ohľadu na počet odrozhodovaných zápasov.
Čo by si odkázal potenciálnym rozhodcom, ktorí by mali záujem zúčastniť sa medzinárodného kurzu a získať licenciu na rozhodovanie medzinárodných zápasov?
Toto bude asi moja najkratšia odpoveď: Lets do it. Urobte to. Spoznáte nových ľudí, rozhodcov, atmosféru medzinárodného podujatia a obohatíte svoj život. Cesta medzinárodného rozhodcu je naozaj fascinujúca a ja som stále len na jej začiatku. Budem rád, ak na turnajoch, i tých medzinárodných, budeme spolu na kurte s ďalšími medzinárodnými rozhodcami zo Slovenska.
Martin, ďakujeme Ti za rozhovor a prajeme Ti veľa šťastia na ďalších World Boccia turnajoch!