Silvia Petruchová je hráčka ŠK OMD Boccian Bratislava. Bocci sa venuje od roku 2007. Momentálne sa nachádza v Slovenskom rankingu na 7. mieste. Ako povedala v rozhovore posledný rok trénuje systematickejšie.
Si naša dlhoročná hráčka v kat. BC4 ako si sa dostala k Boccii?
Bola som pri zdroji (teda v OMD-čku). 🙂 Myslím si, že mám športového ducha a som súťaživý typ, vždy som sa chcela niečomu venovať. Pamätám si, že ako malá školáčka som bola šťastná, keď sa mi darilo v ruských kolkách. 🙂 Inú možnosť som vtedy nemala. Neskôr, už tak serióznejšie, som to skúšala so stolným tenisom. No ten bol pre mňa fyzicky náročný a vedela som, že tam veľa vody nenamútim. Bolo to demotivujúce. S bocciou prišla šanca nielen hrať, ale aj vyhrávať. To chce asi každý športovec. 🙂
S akými cieľmi si išla do tejto športovej sezóny?
Ako do každej: pokúsiť sa zdolať tých, čo sú v rebríčku predo mnou a niečo vyhrať. 🙂 Ale je fakt, že posledný rok systematickejšie trénujem a oveľa viac si verím. Takže dúfam, že na prvú trojku si ešte siahnem. 🙂
Ligové kolá v kat. BC4 sú za nami, ako by si ich zhodnotila?
Tretie kolo by som si ešte zopakovala. S ostatnými som spokojná.
Čo považuješ za svoj najväčší doterajší športový úspech?
Určite víťazstvo nad majstrom Európy. To znie dobre. 🙂 Hlavne celý ten turnaj (2. ligové kolo). Snáď prvý, kde som nemala výrazne slabé chvíle a hrala som fakt dobre. Ale aj súperi, o to boli všetky víťazstvá cennejšie. Tretie miesta som mala aj predtým, ale toto bolo vydreté. Žiadna náhoda, ani dobrý žreb.
Ty ako hráčka kat. BC4 máš nejaké športové ciele? Prípadne čo ti dáva do života Boccia?
Určite by som si chcela zahrať aj s inými hráčmi ako slovenskými. Človek má z takej úzkej hráčskej základne niekedy ponorku. Všetkým by nám prospel nejaký dobrý medzinárodný turnaj…
A čo mi dáva boccia? Myslím, že hlavne kondíciu. Žiadny iný pohyb veľmi nemám a cítim, že som úplne inde, ako som bola na začiatku, keď som s bocciou začínala.
Čo robíš ak práve nehráš bocciu?
Je to dlhý zoznam. 🙂 Pokiaľ neúčtujem, tak sa snažím radiť v tom, čo viem na fórach. Veľa riešim bezbariérovosť v rôznych podobách – ako súčasť projektov, ale aj individuálne. Napríklad tento týždeň som už stihla písať na dopravný podnik, aj do nákupného centra. 🙂 Fakt ma štve, keď nás všetci ignorujú. Bola by som rada, keby sa ku mne pridali viacerí… A inak veľa snívam. Všetky svoje sny realizujem. Takže teraz hľadám byt, do ktorého si budem môcť kúpiť mačku… 🙂